Casanovovo väzenie v Benátkach

Stručná odpoveď: Piombi

Populárna predstava Casanovu za Mostom vzdychov je mierne nepresná. Zatkli ho 26. júla 1755 a uväznili pod Olovom, v Piombi, v súbore ciel v podkroví východného krídla Dóžovho paláca. Nové väznice, budova, ku ktorej most vedie, boli samostatnou a novšou väznicou. Vstupenka na operný koncert nesie Casanove meno preto, že obe väznice zdieľajú jeden príbeh, no miestnosť, kde sa koncert koná, nebola jeho celou. Rozlišovanie medzi nimi uľahčuje sledovanie zvyšku histórie a vysvetľuje, prečo ich tento sprievodca spracúva jednu po druhej.

Čo boli Piombi

Piombi nesú svoje meno podľa olovených dosiek, ktoré pokrývali strechu paláca priamo nad celami. Dosky prepúšťali v zime chlad a v lete viedli teplo, čo robilo cely drsnými. Uznesenie Rady desiatich z 15. marca 1591 ukazuje, že cely boli naplánované koncom 16. storočia, pretože staršie cely sa považovali za príliš prísne. Väzni si mohli dať priniesť nábytok, posteľnú bielizeň a jedlo a dostávali malý príspevok, takže Piombi neboli najhorším miestom, kam mohla Republika väzňa umiestniť. Boli vyhradené pre väzňov vyššieho postavenia a pre určité trestné činy, medzi nimi politických väzňov a libertínskych kňazov.

Zatknutie a rozsudok

Casanova, vtedy tridsaťročný, bol zatknutý 26. júla 1755 za urážky náboženstva a verejnej mravnosti a uväznený pod Olovom. Záznam tribunálu uvádza obvinenie ako verejné výtržnosti proti svätému náboženstvu. 12. septembra bol odsúdený bez súdneho procesu a bez oznámenia dôvodov na päť rokov väzenia. Svoju celu opisuje ako tmavú a horúcu a píše, že trpel od bĺch. Po piatich mesiacoch mu osobná prosba patróna vyniesla teplejšiu posteľnú bielizeň a mesačný príspevok na knihy a lepšie jedlo. Podrobnosti o cele pochádzajú z jeho vlastného neskoršieho rozprávania.

Útek

Casanova našiel na vychádzke v podkroví železnú tyč, prepašoval ju do svojej cely a naostril ju na hrot. Po premiestnení do inej cely podal hrot otcovi Balbimu, väzňovi v susednej cele, ktorý prerazil vlastný strop, preliezol sa a otvoril aj Casanov strop. Obaja sa predrali cez olovené strešné dosky v hustej hmle, našli rebrík, spustili sa pomocou povrazu z posteľnej plachty do miestnosti a ráno vyšli z paláca. Článok Wikipedie o Piombi datuje útek na 1. novembra 1756 a rozprávanie uvádza, že Casanova dorazil do Paríža 5. januára 1757.

Neskôr: Benátky si žiadali ten príbeh

Casanova sa dostal do Paríža a o tridsať rokov neskôr, v roku 1787, napísal dielo Story of My Flight, ktoré sa stalo populárnym a bolo preložené do mnohých jazykov. Príbeh znovu vyrozprával vo svojich pamätiach. Keď napokon získal povolenie vrátiť sa do Benátok, spočiatku bol celebritou a dokonca aj štátni inkvizítori chceli počuť, ako unikol z ich väzenia. Útek sa už stal súčasťou mestského folklóru a je ním dodnes. Preto koncertná sála v Nových väzniciach nesie jeho meno na vstupenke, hoci jeho vlastná cela bola inde. Je to príbeh, ktorý prežil preto, lebo ho vyrozprával práve on. Dvanásť zväzkov pamätí má v neskrátenom anglickom preklade viac ako 3 500 strán.

Pozzi a staršie väzenia

Piombi neboli jediným väzením v paláci. Cely na prízemí, nazývané Pozzi, čo znamená studne, boli tmavé, vlhké a izolované, a ďalšie cely pribúdali počas 13. a 14. storočia. Piombi boli pridané od roku 1591 pre väzňov vyššieho postavenia. Obslužné schodisko spája Pozzi na prízemí s Piombi pod strechou, ako to opisuje stránka múzea o väzeniach. Zmylom Nových väzníc bolo presunúť väčšinu väzňov z tohto preplneného bludiska do účelovo postavenej budovy, ktorou je budova, do ktorej sa teraz dostanete cez most.

Prečo boli Nové väznice postavené

V polovici 16. storočia sa Republika rozhodla postaviť nové väzenie cez Rio di Palazzo, aby v ňom umiestnila väzňov a komory magistrátov známych ako Notte al Criminal. Cieľom boli väčšie, svetlejšie a vzdušnejšie cely, než aké mohol palác ponúknuť. Múzeum uvádza, že niektoré časti tento cieľ nenaplnili, najmä chodby s múrmi zo všetkých strán a cely obrátené do vnútorného dvora. Každá cela bola obložená prekrývajúcimi sa smrekovcovými doskami. Múzeum dodáva, že Nové väznice boli možno jedným z prvých účelovo postavených štátnych väzení v Európe, čo robí túto budovu dôležitejšou, než naznačujú jej jednoduché múry.

Most vzdychov

Most vzdychov je uzavretý a zo všetkých strán zakrytý, postavený z bieleho istrijského vápenca a obsahuje dva samostatné koridory vedľa seba. Múzeum ho datuje do roku 1614 a Wikipedia do obdobia krátko po roku 1600, takže začiatok 17. storočia platí podľa oboch zdrojov. Spájal súdne siene paláca s celami a dve chodby znamenali, že odsúdený väzeň sa nestretol s tými, ktorí ešte čakali na rozsudok. Názov je neskorší. Pochádza z romantického obdobia a anglickú podobu mu pripisujú Lordovi Byronovi. Vzdychy väzňov, ktorí zahladli lagúnu, sú predstavou 19. storočia, nie záznamom z čias Republiky. Múzeum poznamenáva, že návštevníci dnes používajú koridor, ktorý kedysi viedol do komôr dvoch magistrátov.

Casanova a hudba

Casanova je známy ako zvodca, no bol aj hudobníkom. Po tom, čo sa vzdal práva a cirkvi, pôsobil ako huslista v divadle San Samuele – prácu, ktorú opísal ako podradnú prácu vo vznešenom umení. To ho zaraďuje do toho istého divadelného sveta, ktorý dal Benátkam verejnú operu v roku 1637 a La Fenice v roku 1792. Preto je koncert v Paláci väzníc prirodzeným spojením: hodina árií v budove spojenej s mužom, ktorý si zarábal na živobytie v benátskych divadlách skôr, než sa stal väzňom. Sprievodca operou v Benátkach sleduje túto divadelnú históriu. Písal aj pre javisko: jeho hra La Moluccheide, dnes stratená, bola uvedená v Kráľovskom divadle v Drážďanoch začiatkom 50. rokov 18. storočia.

Čítajte ďalej: Opera v Benátkach od roku 1637

Pre koho to nie je

Nikto by nemal očakávať istotu v každom detaile. Zdroje sa rozchádzajú v tom, koľko ciel mala Piombi, aj v dátumoch Nových väzníc a mosta. Hlavným zdrojom o úteku sú samotné Casanovove pamäte a Wikipedia poznamenáva, že mnohé detaily v nich sú prehnané, hoci veľa z nich potvrdzujú iné spisy z jeho čias. Tento sprievodca uvádza fakty, na ktorých sa zdroje zhodujú. Nie je ani turistickým sprievodcom: neopisuje, čo návštevník vidí v múzeu, ktoré má vlastnú trasu a vstupenky, a nesľubuje, že bude možné vidieť konkrétnu celu.

Ako si toto miesto pozrieť na vlastné oči

Palác väzníc stojí oproti Riva degli Schiavoni a jeho južné priečelie architekt Antonio da Ponte pojal ako jedinú zdobenú stenu inak strohej budovy. Z ulice vidno zamrežované okná aj most v jeho prostredí. Operný koncert je jednou z ciest dovnútra, s klaviristom a spevákmi v sále tej istej budovy. Ďalšou je návštevná trasa múzea, ktorá prechádza cez most priamo z paláca. Obe sú oddelené od Piombi, ktoré sa nachádzajú v podkroví paláca. Podľa vlastného opisu väzníc v múzeu sa návšteva začína malým klesajúcim schodiskom do jednej z dvoch chodieb mosta a v jednej cele sú vystavené vedierka s vekom, ktoré slúžili na odpad väzňov.